|
Sedím pri písacom stole a chystám sa
napísať čosi o Connorovi. Ale vôbec sa mi to nedarí.
Zacítila som chladný dotyk na pravej nohe. Obzriem
sa. Naťahuje sa tam Connor. Poobzerám sa a asi pol metra za stoličkou sedí môj starší pudel Jerry. Kňučaním a trasúcim sa pohybom celého tela upiera na mňa svoj pohľad a prosí, aby som ho nevynechala. I on sa doprosuje a vyhľadáva moju blízkosť. Hladkať i škrabať sa nechá svojou odovzdanosťou a s rastúcim nadšením. Na niekoľko minút sa zahĺbim, zabudnem na písanie, do pozorovania mojich pudlov. Neodolám pokusu, zdvihnem sa zo stoličky a líham si k nim na koberec. Connor sa pridá so svojou hračkou, prevaľuje, nechá sa hladkať mojou rukou, pritom sa však nevzdáva. Prednými labami si prikladá hračku k papuli a obhryzkáva ju. Doprajem si šťastný pocit, že som vzbudila bezvýhradnú dôveru svojich podlov. Vychutnávam si ich spoločnosť. Ale potom sa pridá nová myšlienka. Zdvihnem sa, krátko ich pohladím a znova si sadám za stôl. A moji pudlovia sa ešte krátko tisnú k mojim nohám, netrvá dlho a nenápadne odkráčam. Nájdu si svoje miesta na oddych. Od chvíle, ako som si zaobstarala Connorka, som tohto rozhodnutia nikdy neoľutovala. Som veľmi rada, že som sa k tomu odhodlala. Pre plemeno pudla som sa rozhodla, pretože už mám 10 ročného stredného pudla, ktorý je dodnes zábavným spoločníkom. Na prvý pohľad som si zamilovala toto plemeno. Fascinavala ma ich dokonalosť, rôznofarebnosť, veľkosť. Ich bohaté osrstenie je vrchol dokonalosti. Sú to absolútne spoľahlivé pudle, ktorým nemusím znova opakovať "Čo je raz povolené, je u nich na vždy povolené a čo je raz zakázané, je navždy zakázané. "(Pripomína mi to prvú návštevu na cvičáku). Začala som navštevovať výstavy u nás i v zahraničí. Kupovala som si odborné časopisy, literatúru. Na výstavách som sledovala výstavnú úpravu srsti, predvedenie pudlov v kruhu, ich pánov, páničkov. Nasledovalo niekoľko kontaktov na chovateľov i trocha smoly ale aj šťastia v podobe veľkého hnedého pudla. Connorka som si vystopovala cez inzerát v novinách. Po telefonickom dohovore s chovateľkou som ju navštívila. Určite vám nemusím opisovať aký je to super pocit stať sa majiteľom tak nádherného psa. Skúseným chovateľom sa bude zdať moje rozprávanie normálne, pretože tieto situácie prežili už veľakrát. Pre mňa to bola situácia úplne nová a hlavne to bol fantastický zážitok. A tak prišiel ten historický deň. 17.októbra 1999, keď k nám prišiel veľký hnedý pudel. Stala som sa majiteľkou už po druhý raz a zostanem ňou po celý život. Po dlhej ceste autom som sa približovala k chov.stanici a srdce mi vzrušene poskakovalo asi všade. Keď som dorazila na miesto, vystúpila som z auta plná stresu i rozžialená a rozmýšľala som, či urobím dobrý dojem na chovateľku. vydala som sa k domu. Zamrazilo ma, že nevidím za bránkou ani jednu psiu nohu. Hlavou mi prebehlo, že určite predali všetky štence, alebo, že sa schovali pred zimou. Ale vtom mi prichádza otvoriť bránku usmiata chovateľka. Okamžite mi zvestovala, že všetky šteniatka sú v kuchynke, pretože vonku je chladno. Plná očakávania som vošla dovnútra, nakoniec som ich uvidela. V malej kuchynke sa motali dve šteniatka, chovateľka mi s úsmevom na tvári ukázala to moje. Šteňa, teda Connorko bol nádherne lenivé, stále ospalé, nemotorné, ale veľmi krásne guľaté šteniatko. Podla chovatelky má výstavný potenciál a patričný temperament. Connorka som si zobrala do rúk, trošku som sa s ním pomaznala a vrátila späť na podlahu. Mojím ďalším veľkým prekvapením bolo, keď chovateľka vpustila veľkú hnedú sučku medzi mňa a štence. Hrdá matka svojich šteniat sa sama s dôstojnosťou prepracovala ku mne, aby ma oňuchala. Od chovateľky som dostala zoznam rád, ako sa starať o šteniatko, očkovací preukaz, zmluvu o predaji a rodokmeň. Plná šťastia a zmiešaných pocitov som nasadla s novým členom rodiny do auta. Chovateľka sa s nami rozlúčila so slzami očiach. Connorko cestou domov plakal v prepravke na zadnom sedadle, pozeral len pred seba. Po chvílke plač zanechal a zaspal. Domov som si priniesla 9 týždňové šteniatko. Tvorček malý, zvyknutý na svoju mamu, chovateľkyne pohladkania. Ako Connorko zo dňa na deň priberal, lebo rád papal, začal si zvykať i na našu ľudskú svorku. Bez problémov sa veľmi rýchlo naučil niekoľko základných povelov. Plnil ich bez akéhokoľvek váhania. Povely som vždy cvičila formou hry. Nemuseli sme chodiť ani na cvičák. Ale my sme sa aj tak prihlásili do miestneho cvičáku. Pomyslela som si: "Nech vie viac a aby si zvykal na rôzne obratnosti na výstavách." Pri prvej návšteve cvičáka na nás kukali, že či z toho manekýna chcem mať ostrého psa. Ale my sme sa nevzdali. Connor nebol hlúpy pes, tak rýchle chápal čo od neho chcem a naviac na cvičisku bol neobyčajne kľudný. Naučil sa základné povely a dokonca aj výcvik typu Agility zvládol bez problémov. |
VYŠETRENIE - PRA, C, U - negativ Lux.patela - negativ RTG Dbk A/A
Zvládol aj revír (kynologický šport) a keď splnil svoju úlohu, nezúčastnene sa pozeral na ostatných štvornohých, ako sa trápia. Do diaľky pozeral svojím kľudným pohľadom na bláznivé štekanie RTW a nemeckých ovčiakov. S Connorom bola čím ďalej, tým väčšia zábava. Naučil sa behať vo výstavnom kruhu, za pamlsok je schopný odstáť výstavný postoj bez pohnutia! Connor chce pri hre presadiť vždy svoje záujmy, k sučkám sa správa ako gentlman. So svojou úprimnou povahou je vždy pripravený na hru a maznanie. U neho som zistila, že má obrovskú chuť aportovať až do nevydržania. Takže kde-tu mi prinesie s nadšením odhodené predmety. Svojou super povahou a roztomilým hraním si získal srdcia všetkých psích priateľov u nás v okolí. Nastali ďalšie štyri roky vyplnené návštevami cvičáku, výcvikom, výstavami najprv doma a potom v zahraničí. Vďaka Connorovi som prišla na chuť atmosfére výstav. Na výstavách som spoznala úžasné množstvo skvelých ľudí, ktorí ma, či už pri prehre alebo výhre v ringu aspoň troška povzbudili. Začiatky výstav boli ťažké, ale centimeter po centimetri sme spoznávali aj väčšie výstavy. S tréningom a prípravou výstavného debutu sme začali keď mal Connor 5 mesiacov.Naučil sa za pomerne krátky čas pokojne stáť v požadovanom výstavnom postoji.Nosila som pri výcviku drobné pamlsky vo vreckách a Connor hned pochopil,že akonáhle som siahla rukou do vačku,že tam je dobrota a začalo to byt preňho zaujímave.Nešetrila som hraním a povzbudzovaním za skvelé výkony.Boli to náročné dlhé roky, spojené s prípravami Connora (kúpania, česania, atď.)na výstavy, čas aj peniaze. Verte mi, vlastniť výstavného pudla dá zabrať. Connor musel na výstavách vypadať v skvelej kondícií. Tak začalo dlhé kolo zháňaním kvalitných kozmetických prípravkov, rôznymi šampónmi, balzamami, rozčesávačov, kartáčov, vitamínových doplnkov na lesk srsti. Pravidelná údržba srsti aktívne doma, či už medzi výstavami, nebola vôbec |
